O bankách v Anglicku by sa toho dalo napísať viac než dosť. Ja mám síce skúsenosti len s jednou konkrétnou (a celkom mi to stačí), ale ako tak počúvam príbehy iných ľudí a kamarátov, nadobúdam pocit, že pobočka anglickej banky je jedno z miest, ktoré najviac vyjadrujú miestne konzervatívne úchylky. Napríklad tak, že mi dnes ráno doslova zakonzervovali peniaze.
No ale poďme teraz k tomu kurzu a popritom si medzi riadkami prečítame aj o tom, čo som sľuboval v úvode. Najprv majme modelovú situáciu:
V stredu máme na účte -2 libry. Dosť prúser ak by ste niekedy plánovali vziať si v anglicku hoci i veľmi nízky úver. Na pár mesiacov ste bez šance. Vo všetkých bankách. To nevadí, lebo my úver nechceme - k večeru nám totiž na účet prišla výplata, takže už máme dosť na Leoparda. Štvrtok prebedákame doma s bolesťami brucha, hlavy, kašľom, celkovou slabosťou a ďalším nepodareným záväzkom prestať s fajčením. Na druhý deň už sa dá aspoň ísť do práce, tak sa aj ide. Keďže sa nám ale nepodarilo prestať fajčiť, chceme si kúpiť cigarety. Lenže bankomat nám neoblomne tvrdí, že žiadne peniaze nám nedá, nakoľko ten, kto nám vydal kartu, to zakázal. Suma sumárum - v banke máme čerstvú výplatu, ale nechcú nám ju dať. Naserie.
Porušenie pravidla o anglickej slušnosti
Typicky anglické "Are you alright?" je, ako vieme, pozdrav, nie otázka, takže preklad "Dobrý deň!" je omnoho správnejší ako "Ako sa máte?" alebo nebodaj "Nazdar starý bejku, konečne si dokríval aj k nám, ako swinguje život?". A to je pre nás, asertívnych, obrovská výhoda, pretože môžme tú zdvorilostnú frázu vztiahnuť na seba a ak v tomto prípade šplechneme do zatiaľ ešte stále sa usmievajúceho ksichtíku pracovníka banky odpoveď "No, I am not!" tak je to horšie ako facka. Aspoň sa zdá, ten nový výraz v jeho tvári bol neopísateľný.
Ako správne hyperbolizovať?
Našich pár peňazí na účte je smetie a tak si uvedomme, že pracovníci budú problému prikladať aj tomu zodpovedajúcu váhu. To ale neznamená, že keď nás usadia do čakacieho kúta na 10 minút, tak tam tých 10 minút budeme naozaj sedieť. Navyše, keď sme už mali byť pol hodinu v kancelárii. Po piatich minútach sa zdvihneme, prídeme k pracovníkovi, ktorý nás tam usádzal a povieme mu: Prepáčte, ale už čakám takmer 10 minút, zatiaľčo Vaša banka stále zadržiava moje peniaze. Znie to lepšie ako "Bankomat mi nechce vydať hotovosť", nie?
A čo na to banka?
Karta je zablokovaná... Aha, vy ste o to nežiadal, hmm... Ste si istý? Dobre, tak... Ale poslali sme vám novú! Aha, vy už tam nebývate, tak to bude asi ten problém... Chápem, vy si myslíte, že problém je v tom, že sme sa vám rozhodli vydať novú kartu bez vášho vedomia... Áno, ako nakupujete na internete, budete si musieť zmeniť číslo karty... Veď keď vravíte že s bývalými spolubývajúcicmi ste stále v kontakte, tak to vlastne nie je problém, nie?
Ako sa správne vyhrážať?
Vyhrážanie sa a urážanie pracovníkov na akomkoľvek úrade je na Ostrovoch neprípustné a dosiahnete tým jedine to, že Vás (v najlepšom prípade) odtiaľ vyhodia. Preto na to treba ísť prefíkane. Napríklad len jemne naznačiť čo by sa asi mohlo stať v prípade, že bude problém pretrvávať. Záverečná sumarizácia, napríklad ako odpoveď na predchádzajúci odsek, by mohla vyzerať nejako takto:
Keď nemám kartu, tak si nemôžem vybrať hotovosť v bankomate ani platiť v obchode. Keď si nemôžem vybrať hotovosť v bankomate ani platiť v obchode, nemôžem si kúpiť cigarety. Keď nemám cigarety, nemôžem fajčiť. A keď nemôžem fajčiť, bývam veľmi nervózny.
Všetko to treba povedať pomaly a s kľudom. Musíme pri tom vyzerať trochu ako psychopat. V slove nervous sa hodí zdôrazniť ..errr.... Ak by mal pracovník banky aj po tejto replike chuť posielať nás k inej priehradke vybrať si hotovosť, môžme mu znovu zosumarizovať, čo sa stalo počas uplynulých pár desiatok minút, pričom nezabúdajme hyperbolizovať! Napríklad:
Vy ste mi zrušili kartu a neviete prečo. Nechcete mi vydať moje vlastné peniaze. Necháte ma čakať takmer 10 minút a ani nevyriešite môj problém a potom ma pošlete k inému oknienku, kde mám čakať znovu. Pritom ja som žiadnu chybu neurobil, meškám do práce už polhodinu a stále nemám svoje peniaze. Ak toto povieme s kľudom a dôrazom na príslušných miestach (podčiarkol som), tak sa zamestnanec banky ospravedlní, spýta sa koľko peňazí v hotovosti potrebujeme a do troch minút ich prinesie.
Záverečné ospravedlňovanie sa
Nemá konca. Zo strany toho zamestnanca. Jasné, že nám ho je ľúto. On za to predsa nemôže a mal smolu, že sme sa dostali akurát k jeho stolíku. Preto pri odchode vyhráme poslednú bitku vojny tým, že dáme najavo svoju veľkodušnosť a s úsmovom na tvári odpovedáme "To je v poriadku, nebola to vaša chyba." a podobne. Nielenže ho tým dostaneme na svoju stranu, ale po odchode sme spokojní my (aspoň v rámci možností) a aj on. A tak to má byť.