Musím sa hneď na úvod priznať, že aj ja som takmer veril tým hlúpostiam čo o pštrosoch kolujú. Teda že v ohrození schovávajú hlavu do piesku, mysliac si, že keď nevidia, nie sú videní. Ale keď som si skúšal predstaviť ako chudák vták, bez pomoci čohosi ako rúk, čeliac smrteľnému nebezpečenstvu skúša zobákom vyhĺbiť v piesku jamu dostatočne veľkú na to, aby tam schoval hlavu aspoň po úroveň očí, pochyboval som. Navyše - veď teoreticky stačilo oči zavrieť alebo sa pozerať niekam inam. Toto by vyriešilo aj otázku času, ktorého je väčšinou v nebezpečenstve minimum a stráviť posledné chvíle života beznádejným hrabaním sa v piesku nie je žiadna výhra.
Vynára sa aj mnoho iných otázok, napríklad čo ak pôda v okolí miesta ohrozenia nebola dostatočne mäkká (Vtip: Viete ako zabijete pštrosa? Naplašíte ho na betóne.). Dokonca aj český velikán Jára Cimrman tomuto mýtu nielenže uveril ale sa na základe neho pokúšal vyvrátiť Darwinovu teóriu evolúcie. Tvor, ktorý tvárou v tvár schová hlavu do piesku v bláhovej ilúzii, že nie je vidieť a doteraz nevyhynul, je podľa neho dôkazom, že Darwinova teória má vážne trhliny (zdroj: Ing. G. Rumlena, vedecké sympózium k Cimrmanovej hre Afrika).
Grafický návrh zahrabania hláv obyvateľov mestečka South Park do piesku. Dôvod? Komediálny seriál Family Guy sa chystá odvysielať Mohammedovu podobizeň. No a keď ju neuvidia, tak ju ani neodvysielali. Čo vám to pripomína?
Tak som sa jedného dňa rozhodol pátrať. Nešiel som veľmi ďaleko, dokonca som ani nešiel od počítača - proste som googlil a dokonca som sa dobrovoľne pozrej aj do Wikipédie. "Dokonca" preto, lebo tejto encyklopédii, do ktorej môže prispievať ktokoľvek, veľmi nedôverujem. Čo som zistil ma neprekvapilo. Hneď prvá stránka o pštrosoch, ktorú som našiel, sa o tomto divnom chovaní síce zmieňovala, ale v nasledujúcej vete už korektne uviedla, že takéto chovanie nikdy nikto nespozoroval. V ďalších zdrojoch sa spomína, že vystrašený pštros sa môže snažiť splynúť so zemou a jeho krk má farbu veľmi podobnú farbe piesku. Toto môže vzbudiť mylný dojem, že skutočne schoval svoju hlavu. Podobne sa údajne správa aj samica, sediaca na vajíčkach v hniezde, čo je vlastne v prípade tohto vtáka diera v zemi. Jedná sa teda o mýtus, alebo urban legend.
A vlastná realizácia.
If you have children, be sure to bury their heads in the sand before you bury your own.
Takisto je to aj v prípade kačky. Ak neviete o čom hovorím - dopočul som sa prednedávnom, že vraj zvuk, ktorý vydáva kačica, sa neozýva. Áno, dobre čítate. Postavíte sa s kačkou do kameňolomu, vy hulákate a ona kačká a naspäť sa vám vráti len to vaše hulákanie. Zvukové vlny kačky sa proste niekam stratia, alebo sa neodrazia, lebo majú schopnosť prechádzať cez pevné telesá (v tom prípade nečakajte - zvuk by sa síce vrátil, z druhej strany, ale trvalo by 32 hodín, kým by obehol Zem). Samozrejme, že je to hlúposť. Zvuk, ktorý vydáva to (po smrti celkom chutné) zvieratko sa ozýva, tak isto ako akékoľvek iné zvukové vlny. Pekný článok (v angličtine) na túto tému, spoločne so zvukovými ukážkami, je na stránke acoustics.salford.ac.uk, odporúčam.
Tak som priniesol do vašich životov trochu svetla, vy banda jedna nevzdelaná a idem teraz vniesť trochu svetla aj do toho môjho, len čo nájdem vývrtku...