Učiť sa, učiť sa, učiť sa. Súc narodený ešte v dobe kedy sa meno tohto mysliteľa vyslovovalo s posvätnou úctou, bol mi jeho najznámejší citát vtĺkaný do hlavy najrôznejšími pedagogickým pracovníkmi (a často i nástrojmi a náradím) od útleho veku. I dnes ho pozná každé malé dieťa, hoci nie ako výzvu ale skôr ako sprofanovaný odkaz akéhosi rusa, ktorý je skôr pointou vtipov a humorných historiek. Lenže ja som si v omnoho neskoršom veku uvedomil, že naberať nové vedomosti je úžasná a veľmi prospešná vec. Práve vďaka tomu, že som svoje vzdelávanie neobmedzil len na inštitúcie k tomu určené, ale dodnes využívam aj iné dostupné prostriedky, mám prácu kde som sám sebe šéfom a robím to, čo ma baví.
Martin M. Šimečka napísal pre Denník N výbornú recenziu knihy Tomáša Hudáka Amerikáni. Ako spisovateľ, veľmi pozorný čitateľ a najmä hĺbavý premýšľateľ v nej išiel pekne do hĺbky a je zaujímavé si to prečítať.
Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“
Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.