Petiar.sk


Pesničkár, drupalista, stand-up komik.

Filmový tip na predĺžený víkend: Betónová záhrada

Knižka Betónová záhrada od britského autora Iana McEwana je jedným z najlepších diel ktoré som kedy čítal. Príbeh štvorice detí, ktoré sa po smrti oboch rodičov musia vyrovnávať so spleťou inštinktov, morálnych diliem a vášní je plný prekvapivých momentov. Je veľmi krehký ale ťažký a absurdný zároveň - chvíľami túžite pohladiť a objať filmové postavy, hneď na to zase odvrátiť svoju tvár niekam inam. Autor situoval celý príbeh do ošarpaného domu kdesi na nehostinnom betónovom predmestí, čo ešte viac pridá na odcudzení štvorice sirôt, ktoré si úzkostlivo chránia svoj svet ako i tajomstvo ukryté v betónovom kvádri v pivnici. Keď ku koncu knihy prostredníctvom postavy "zvonku" nadviažu nitky s okolitým svetom, príbeh speje k neodvratnému koncu.
Značky

Filmová hádanka na víkend

Už sme dlho nemali filmovú hádanku - kedysi boli celkom úspešné a zapájali ste sa do nich pomerne hojne, tak poďme na to.

Tentokrát budeme hádať názov filmu českého, ale viac nesmiem povedať, pretože čokoľvek naznačím (režiséra, autora predlohy...) tak vám všetko ohromne zjednoduším, tak skúsme len citát, ktorý sa pozorným divákom určite zapísal do pamäti:

Nahé ženské koleno je druhé jméno Ducha Svatého.

Skúste bez Googlovania... ;-)

Značky

Výlet do tlustého střeva

Fajn. Je vám padesát. Víte, že byste si měli zajít na kolonoskopii. Ale nešli jste. Vaše důvody jsou tyhle:

1. Neměli jste na to čas.
2. Nemáte přehled o tom, kdo měl ve vaší rodině rakovinu.
3. Nemáte žádné problémy.
4. Nechcete, aby vám doktor strčil do zadku kilometr dlouhou rouru.

A teď si probereme tyto důvody jeden po druhém. Ne, počkejte, vlastně ne. Protože vy i já víme, že jediný skutečný důvod je ten s číslem čtyři. Je to přirozené. Z představy, jak se jiný člověk, zejména člověk živící se medicínou, hluboce zajímá o to, co se obvykle popisuje jako vaše „pozadí", vám běhá mráz po zádech.

Celý článok tu. :-)

Značky

Máme takého prezidenta akého si zaslúžime. A ja sa hanbím za to, že pochádzam z Prievidze.

Dúfal som a veľmi som držal palce, avšak ľudová hlúposť je zakorenená asi príliš hlboko. Ešte veľmi dlho bude túžba potrestať úspešných silnejšia ako snaha dosiahnúť niečo sám za seba, bez pomoci štátu. Tá momentálne prichádza nesystémovo, v podobe zrna ktoré nám súčasná vládna koalícia hádže plnými priehršťami ale ktoré inteligentným ľuďom zapácha podozrením z nevyhnutného vyčerpania zásob. Potom je, samozrejme, najjednoduchšie obviniť bývalú vládu. Tá, ktorá zatiaľ ako jediná počas našej krátkej existencie zavádzala síce nepríjemné ale premyslené a úspešné opatrenia.

Postúpil som do finále Konkurzu Záhrady pesničkárov

Tento rok (alebo vlastne asi ešte minulý) som si povedal, že sa znovu, po niekoľkých rokoch prihlásim do Konkurzu Záhrady pesničkárov. Festival Záhrada je jeden z takých naj významnejších folkových festivalov v susedných Čechách, no a Záhrada pesničkárov je jeho maličký pesničkársky klon. Má ho na starosti Jiří Moravský Brabec, ktorého mám veľmi rád ako recenzenta a glosátora folkového diania.

Značky

Ako sa varia dejiny a ako som sa skoro uvaril ja

Trailer k dokumentárnemu filmu Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny som prvýkrát zazrel v rámci upútavok pred iným filmom v kine. Veľmi ma zaujal a rozhodol som sa, že si dokument o vojne vyrozprávaný členmi poľných kuchýň nemôžem nechať ujsť. Pohľad z tejto strany mi pripadal byť veľmi zaujímavý nielen preto že ja sám veľmi rád varím ale hlavne preto, že poskytuje pre danú problematiku široký priestor. Omnoho širší ako nám to ukázal autor myšlienky. Šušťavé cukríky som si do sály priniesol naozaj náhodou – nie som žiaden buran a tak som celkom samozrejme predpokladal že počas premietania ostane ich obal nedotknutý. Neuspel som – siahal som doň asi po polhodine, to keď som sa začínal zľahka nudiť.
Značky

Planespotting, alebo ako tráviť slnečné soboty v Londýne.

I keď som to nikdy nedával príliš najavo, odjakživa som mal veľmi rád lietanie a lietadlá. Možno takým najvýraznejším momentom v tomto smere boli moje časté letné návštevy prievidzského letiska. Mal som vtedy práve po strednej škole a s kamarátmi sme sa tam obšmietali okolo vetroňov, občas pomáhali pri ich rozťahovaní, zisťovali čo všetko treba spraviť (a zaplatiť) aby si človek mohol taký let vychutnať ako pilot a následne túžobne pozerali na lietadlá tých šťastnejších, ktorým sa to podarilo.

Ja mám vždy pravdu!

Aj keď nemám pocit, že by môjmu okoliu robila komunikácia so mnou nejaké neprekonateľné problémy, rozhodol som sa oznámiť svetu (resp. tej jeho zúfalej časti, ktorá číta články na mojom webe) ako sa pripraviť na akýkoľvek slovný kontakt so mnou tak, aby prebiehal hladko a pokojne, bez zbytočných a nepríjemných psychických i fyzických výkyvov z normálu.

Značky