Videl som nedávno v televízii krátku reportáž o zamestnancoch akejsi skrachovanej firmy. Jedna z nich, asi 50-ročná pani, sa sťažovala že v jej veku a s jej praxou šičky si už žiadnu prácu nenájde a teda že očakáva že sa o ňu štát nejako postará. Pripadá vám jej reakcia správna?
Hoci pravdu má ten, kto tvrdí nie, žije v našej krajine alarmujúci počet ľudí ktorí sú schopní tvrdiť, že tá úbohá stará pani má na nejaké peniaze od štátu právo. Tak viete čo?
Dúfal som a veľmi som držal palce, avšak ľudová hlúposť je zakorenená asi príliš hlboko. Ešte veľmi dlho bude túžba potrestať úspešných silnejšia ako snaha dosiahnúť niečo sám za seba, bez pomoci štátu. Tá momentálne prichádza nesystémovo, v podobe zrna ktoré nám súčasná vládna koalícia hádže plnými priehršťami ale ktoré inteligentným ľuďom zapácha podozrením z nevyhnutného vyčerpania zásob. Potom je, samozrejme, najjednoduchšie obviniť bývalú vládu. Tá, ktorá zatiaľ ako jediná počas našej krátkej existencie zavádzala síce nepríjemné ale premyslené a úspešné opatrenia. Členstvo v EÚ, NATO, pravidelné zvyšovanie nášho ratingu sú dôkazy, ktoré sa nedajú prehlušiť ani Ficovým mohutným hlasom a už vôbec nie jeho slovami. Len občas, keď za postupne sa dostavujúce úspechy minulej vlády dáva kredit sám sebe.
Na Slovensku je (najmä medzi pospolitým ľudom) rozšírený názor, že