Motto: Na internete sa mi najviac páči to, že dnes už ho môže mať naozaj každý. No a najviac sa mi na ňom nepáči to, že dnes už ho môže mať naozaj každý.
Kedysi (a som si takmer istý že tomu bude pomaly už aj desať rokov) koloval po internete veľmi zaujímavý text. Začínal slovami približne tohto znenia "V súvislosti s výskumom na Cambridge University..." (názov univerzity sa menil podľa schopnosti autora správne napísať názov mesta) a to zaujímavé na ňom bolo to, že hoci boli v niektorých slovách schválne poprehadzované písmenká, ako taký sa dal prečítať nielen bez problémov ale aj bez toho že by ste si to vôbec všimli. A zároveň slúžil aj ako praktická ukážka, takže sa čitateľ hneď uistil, že to naozaj funguje. Ja osobne som ti to všimol až kdesi v tretej vete.
Esemesky zdarma je modla dnešných pubescentov. Kam sa človek pozrie, všade existujú odkazy a návody na zaručene funkčné odosielanie krátkych textových správ zadarmo a to dokonca do všetkých sietí (aj v rámci EÚ). Čo je, samozrejme, blbosť. Každému inteligentnému človeku je predsa nad slnko jasnejšie, že žiaden taký návod nemôže fungovať - aspoň nie donekonečna. Na Facebooku už dokonca existuje skupina združujúca ľudí, ktorí chcú aby boli sms zadarmo. Na tom by nebolo nič zlé, ja by som napríklad chcel aby boli zadarmo letenky. Lenže na rozdiel od mnohých si uvedomujem, že to tak nemôže byť, pretože je to služba ako každá iná, ktorú v konečnom dôsledku musí vždy niekto zaplatiť.
Začítal som sa tuhľa na stránke istého festivalu kdesi v knihe návštev (ale o to, samozrejme, vôbec nejde) že až dvaja Nedvědi budú hrať na onej akcii. Kuknem na web iného festivalu a tam hrajú tiež dvaja i keď trochu iní dvaja. Honza Nedvěd, Franta Nedvěd, Franta Nedvěd mladší, Poklad, Príbuzní, Noví Brontosauři... Ach, kde sú tie časy keď sme žili to čo oni spievali vďaka tomu, že oni tomu verili (povzdychol som si).
Dúfal som a veľmi som držal palce, avšak ľudová hlúposť je zakorenená asi príliš hlboko. Ešte veľmi dlho bude túžba potrestať úspešných silnejšia ako snaha dosiahnúť niečo sám za seba, bez pomoci štátu. Tá momentálne prichádza nesystémovo, v podobe zrna ktoré nám súčasná vládna koalícia hádže plnými priehršťami ale ktoré inteligentným ľuďom zapácha podozrením z nevyhnutného vyčerpania zásob. Potom je, samozrejme, najjednoduchšie obviniť bývalú vládu. Tá, ktorá zatiaľ ako jediná počas našej krátkej existencie zavádzala síce nepríjemné ale premyslené a úspešné opatrenia. Členstvo v EÚ, NATO, pravidelné zvyšovanie nášho ratingu sú dôkazy, ktoré sa nedajú prehlušiť ani Ficovým mohutným hlasom a už vôbec nie jeho slovami. Len občas, keď za postupne sa dostavujúce úspechy minulej vlády dáva kredit sám sebe.