Zase jedno poobedie s celkom príjemným počasím a chuťou niekam si vybehnúť na bicykli. S Pionierkou som bol na cyklovýlete dohodnutý už deň vopred a marilo sami že cieľ našej cesty mala byť Neznáma. Lenže potom mi v telefóne povedala niečo o Kôprovej doline a ja som ihneď súhlasil - netušil som predtým že táto známa tatranská dolina je na dosah bicyklom. Fotoaparát, Acidko a fľašu s vodou do batohu a mohlo sa vyraziť.
Cestu na Podbanské sme zvolili po hlavnej a tá boal zaujímavá jedine na kratučkom úseku keď sme z nej skúšali odbočiť na akúsi paralelnú, nehlavnú cestu. Netrafili sme sa a tak sme to teda v spoločnosti osobných a nákladných áut s poväčšine neslovenskými poznávacími značkami dotiahli až na odbočku do Tichej a Kôprovej doliny. Trasa je to však výnimočná tým, že síce neustále stúpate, ale veľmi mierne takže si to ani neuvedomíte. O to viac to oceníte na spiatočnej ceste.
Pred časom som si uvedomil, že mesto Liptovský Hrádok má síce svoju 
Vchádzam do vchodu našej bytovky a stretávam susedu. Ja ju nespoznávam, ale ona mňa zrejme áno.
Dostal som taký šibnutý nápad - keďže som už veľmi dávno nefotil tak pôjdeme fotiť. A keďže najlepší vzduch a svetlo na fotenie je skoro ráno, tak pôjdeme skoro ráno. A keďže oficiálny východ slnka tento víkend bol niečo po pol piatej, tak budeme vstávať o štvrtej. To znamená nesedieť večer predtým dlho v