hudba

Včera, 8. októbra som sa pred večerom pobral zahrať dve pesničky na vernisáž jednej výstavy v našom kultúrnom dome. Bola to zaujímavá výstava, pretože na nej prezentovali svoje diela miestni lekári a bol som teda aj celkom zvedavý.

Pár minút pred plánovaným začiatkom som sa bol popýtať na dramaturgiu onoho večera a šiel si do neďalekej čajovne odložiť gitaru, nech o ňu prichádzajúci hostia nezakopávajú.

Ako som chcel za sebou zavrieť dvere náhle sa v nich zjavil čudný pán a z úst mu vyletelo toto:
"Chválite vo svojich piesňach Pána?"

Začítal som sa tuhľa na stránke istého festivalu kdesi v knihe návštev (ale o to, samozrejme, vôbec nejde) že až dvaja Nedvědi budú hrať na onej akcii. Kuknem na web iného festivalu a tam hrajú tiež dvaja i keď trochu iní dvaja. Honza Nedvěd, Franta Nedvěd, Franta Nedvěd mladší, Poklad, Príbuzní, Noví Brontosauři... Ach, kde sú tie časy keď sme žili to čo oni spievali vďaka tomu, že oni tomu verili (povzdychol som si).

Keďže sa mi minulý rok už podarilo na jeden festival neprísť, čím sa Marovi, organizátorovi Kremnickej Bašty ešte raz dodatočne ospravedlňujem, povedal som si že na jubilejné Folkové Bojnice si rezervujem letenku a čas s dostatočným predstihom. Nielen aby som stihol festival, ale strávil aj čo najdlhší čas s mojimi blízkymi, keďže táto návšteva rodnej krajiny mala byť aj takými predčasnými Vianocami. Lenže to by musela londýnska doprava fungovať aspoň tak, ako to o sebe tvrdí ona sama. Aby som to skrátil - "vďaka" nej som 13. decembra (pretože nie som poverčivý) po asi štyridsiatich odlietaných letoch zmeškal svoj prvý. Našťastie sa mi podarilo zohnať celkom lacný spôsob ako sa dostať na Slovensko o dva dni neskôr - 15. decembra - v deň, kedy sa v Mestkom kultúrnom stredisku v Bojniciach krátko poobede začalo 10. pokračovanie krásneho festivalu Folkové Bojnice.

Popradský pesničkár par excellence Števo Šanta v týchto dňoch, týždňoch a mesiacoch točí svoj debutový album a pre čitateľov jeho blogu dnes pripravil krásny mikulášsky darček v podobe jednej audio ukážky. Pieseň Košeľa je jedna z mojich najobľúbenejších, pretože je krásna a smutná zároveň a Števo to dosahuje s obdivuhodnou ľahkosťou. Ja som ju doteraz poznal len v komornej verzii pre dve akustické gitary a hlas, na albume sa však objaví v rockovejšom šate. Skvelá rytmika Igora Teo Skovaya a gitara Slava Mikuláška z nej spravili veľmi svižnú "knopflerovku". Ale čo vám budem písať, najlepšie bude keď si prečítate čo o tom napísal sám jej autor a následne si ju aj vypočujete, veľmi odporúčam.


Števo Šanta: Čo mi priniesol Mikuláško (a jeho kamaráti)

Na Folk.sk nájdete tiež:
Rozhovor so Štefanom Šantom, 1. časť
Rozhovor so Štefanom Šantom, 2. časť
Hudobné lásky Štefana Šantu, 1. časť
Hudobné lásky Štefana Šantu, 2. časť

Ešte mi v ušiach zneli piesne z filmu Once keď som si v jedno veľmi skoré ráno všimol na stanici londýnskeho metra reklamu na iný snímok. Na tom svetelnom paneli ma zaujali dve veci: fotka nádhernej krajiny a meno Sigur Rós. Túto kapelu som registroval už dlhšiu dobu, avšak pri mojej hudobnej zaneprázdnenosti írskou akustickou scénou som jej tvorbu poznal len veľmi povrchne. A je teda dosť možné, že ak by bola tá reklama len upútavkou na ich ďalší album, tak by som jej ani nevenoval takú pozornosť. Lenže nad veľkým nápisom Heima bolo menšími písmenami nadpísané film.