Skončili sme pri tom, ako som si dobil kredit, ale dáta mi nenabehli. Po troch hodinách strávených browsovaním po internete aby som zistil ako si aktivujem ten gigabajt dát za 6€ (poznáte lepší spôsob ako stráviť piatkový večer?) som v sobotu ráno naklusal do predajne operátora aby som zistil ako. Už ani nie preto že by som tak veľmi potreboval ten internet, hoci áno, zišiel by sa. Skôr preto, že po tých hodinách som bol fakt, ale fakt veľmi zvedavý, ako sa to robí. Žiaľ, predavač nevedel. Normálne sa na mňa usmial a povedal že oni tam len predávajú karty a nič iné nevedia. Nevzdávam to a idem do predajne, kde mi dobili ten kupón. Usmiaty pohoďák za pokladňou neváha, vytáča zákaznícky servis (zatiaľ len číslo na telefóne), čaká s úsmevom pár minút na prepojenie a potom žoviálne diskutuje s (asi) slečnou na druhom konci linky, ktovie o čom. Pravdepdobne sa dostalo aj na môj problém, pretože si vypýtal môj pas a diktuje do telefónu moje osobné údaje. O desať minút mám reštartovať telefón (pohodička, je to iPhone, na reštarty som zvyknutý) a potom to pôjde. (10 minút pauza). Ide! Zase mám internet! V diaľke počuť nadšené burácanie mojich zákazníkov...
Po 1 dni práce som z 1G minul zhruba tretinu a keďže som ďalší deň používal iPhone len ako foťák (na toto je fakt dobrý), prirodzene som očakával, že tam ešte zhruba 2/3 dát stále budem mať. O to väčšie bolo moje prekvapenie keď sa mi večer ani ráno nedarilo pripojiť sa. Nevadí, zavolám na zákaznícku linku. Prvá slečna nevedela po anglicky, ale porozumel som, že mi zavolá naspäť niekto, kto vie. Po hodine čakania si vravím že už by som si aj pokecal s niekým, tak tam volám znovu. Zdvihne mi to akýsi chalanisko a tiež nevie po anglicky. Ale že poprosí niekoho aby mi zavolal späť. Ak to takto pôjde ďalej, tak postupne obsadím všetkých anglicky hovoriacich operátorov. Po ďalšej hodine si vravím "Veď vlastne prečo nie?" a zavolám tam znovu. Táto teta vie trošku po anglicky, ale aby bola zábava, ideme na to po nemecky. Priatelia, čo vám budem hovoriť, škrabal som slovíčka neviem odkiaľ ale zmákol som to. Dozvedel som sa, že som minul všetky dáta. Neviem ako, ale dobre, no. Aktivovali sme spoločne neobmedzený program za dvacku a popriali si pekný deň. Ešte sa ma spýtala že či stále trvám na tom aby mi zavolali späť. Chvíľu som sa pohrával s myšlienkou že poviem že áno, ale nechcel som aby ten telefonát prišiel nejako nevhod, napríklad pri štedrovečernom stole, tak som pekne poďakoval, že už netreba. Tento zápis končí podobne ako minulý, hľadaním kaviarne s WiFi, akurát s niekoľkými skúsenosťami:
- Nájdem kaviareň s WiFi a objednám si kávu.
- To, že je WiFi zaheslované môže znamenať aj to, že nie je určené pre zákazníkov. Presne tak, poprosíte o heslo a oni vám ho nepovedia. Nevadí, dopijem kávu a nájdem kaviareň, kde je WiFi aj pre zákazníkov.
- Našiel som! Objednám si ďalšiu kávu a začnem pracovať. Počítač zapnem do elektrickej zásuvky.
- Elektrická zásuvka nemusí fungovať...
- ...ale môžu vám ju na požiadanie zapnúť! Uf, toľká úľava. Začnem pracovať.
- Pri vedľajšom stoje sedia tri mamičky s deťmi, ktoré sa pretekajú v tom, ktoré hlasnejšie zapiští.
- Nájdem si fajčiarsku kaviareň, kde majú WiFi pre zákazníkov, elektrické zásuvky ktoré fungujú a kde nie sú žiadni haranti a objednám si víno, lebo po ďalšej káve by ma už šľahlo o zem.
- S heslom "Radšej 100 fajčiarov ako jedno malé decko!" môžem teraz vkľude pracovať.