Skrývam sa za tým pravým rohom, do rána ostáva asi hodina, dostávam pusu, dostávaš švajčiarske čokolády. Čokolády sú len tri, tých pús našťastie viac. Napríklad na pohyblivých schodoch metra keď v rámci nášho spontánneho rituálu opieram hlavu o tvoju hruď stojac o jeden schodík nižšie. Keď z metra vychádzame, tak si to zase vymeníme. Potom starostlivo vyberáme víno vedúc pri tom celkom nepotrebný dialóg o tom, ako sa ani jeden z nás vo vínach vôbec nevyzná. K filmu biele.
Iluzionista mätie davy, my mrvíme keksy do postele a ja premýšľam kam postaviť pohár s vínom aby boli škody čo najmenšie. Zaručene ho rozlejem. Lebo ja ho vždy rozlejem. Dialógy, ktoré nevieme preložiť prekladáme cigaretkou. Alebo aj vegetariánskou pizzou. Po rozuzlení príbehu sa tešíme z happyendu a oceňujeme brilantnosť s akou hlavný hrdina získal svoju milovanú ženu a porazil svojho soka. "Kĺžeme po povrchu", povedal by kamarát. A ani to víno som nerozlial.
Potom sme jedno a potom výjdem na záhradu nadýchať sa rána. Nechám si chvíľu páliť slnko do očí lebo čo ak ho už dnes neuvidím. Ty stojíš v kuchyni pri umývadle a snažíš sa odhadnúť koľko vody treba nabrať do rýchlovarnej konvice na dve šálky kávy. Potom sedíme na gauči, máš chodidlá pod mojimi stehnami lebo ti je zima a dávaš mi pusu za "robíš najlepšiu kávu na svete.
Keby bol toto film, nasledovala by rýchla sekvencia krátkych filmových záberov slúžiaca na rýchle sa premiestnenie v čase a (a to hlavne) v priestore. Hlavným motívom nech by bolo hľadanie miesta pre "spolu", kĺzaním našich prstov po mape metropoly Ostrova hľadajúc bod, kde sa stretnú tak, aby vyrátané vzdialenosti nerušili úsmevy na našich tvárach. Ani úradníci a ich papierové zbrane nemali tú moc a tak sme sa boli pozrieť na to miesto a svietilo slnko a držali sme sa za ruky a z okna je vidieť stromy a sedmokrásky.
Sedím za stolom a čakám kým tvoj kľúč zaštrkoce v zámku.
pošli do vybrali.sme.sk
Poslať nový komentár