Blog

Fajn. Je vám padesát. Víte, že byste si měli zajít na kolonoskopii. Ale nešli jste. Vaše důvody jsou tyhle:

1. Neměli jste na to čas.
2. Nemáte přehled o tom, kdo měl ve vaší rodině rakovinu.
3. Nemáte žádné problémy.
4. Nechcete, aby vám doktor strčil do zadku kilometr dlouhou rouru.

A teď si probereme tyto důvody jeden po druhém. Ne, počkejte, vlastně ne. Protože vy i já víme, že jediný skutečný důvod je ten s číslem čtyři. Je to přirozené. Z představy, jak se jiný člověk, zejména člověk živící se medicínou, hluboce zajímá o to, co se obvykle popisuje jako vaše „pozadí", vám běhá mráz po zádech.

Celý článok tu. :-)

Pozor! Zlý prezident!Dúfal som a veľmi som držal palce, avšak ľudová hlúposť je zakorenená asi príliš hlboko. Ešte veľmi dlho bude túžba potrestať úspešných silnejšia ako snaha dosiahnúť niečo sám za seba, bez pomoci štátu. Tá momentálne prichádza nesystémovo, v podobe zrna ktoré nám súčasná vládna koalícia hádže plnými priehršťami ale ktoré inteligentným ľuďom zapácha podozrením z nevyhnutného vyčerpania zásob. Potom je, samozrejme, najjednoduchšie obviniť bývalú vládu. Tá, ktorá zatiaľ ako jediná počas našej krátkej existencie zavádzala síce nepríjemné ale premyslené a úspešné opatrenia. Členstvo v EÚ, NATO, pravidelné zvyšovanie nášho ratingu sú dôkazy, ktoré sa nedajú prehlušiť ani Ficovým mohutným hlasom a už vôbec nie jeho slovami. Len občas, keď za postupne sa dostavujúce úspechy minulej vlády dáva kredit sám sebe.

Modrá - voliči IR, červená - voliči I. Ch. G.Na Slovensku je (najmä medzi pospolitým ľudom) rozšírený názor, že

  • v Bratislave žijú len boháči a podnikatelia
  • (ešte horší) všetci boháči a podnikatelia sú zlodeji

Je to, samozrejme, blbosť. V Bratislave (ale napríklad i v Banskej Bystrici a Košiciach) volí veľké percento študentov, teda inteligencie.Mnohí z nich vo veľkých mestách ostávajú a začínajú nový život na vlastnú päsť. Vedia, čo je to nespoliehať sa na pomoc štátu a postarať sa sám o seba. Je to omnoho ťažšie ako ostať doma vo svojej dedine a po večeroch vykrikovať v krčme aké by to bolo "...keby som ja bol politikom!" Tí šikovní to zvládnu a naučia sa, že je dobré ak nám štát čo najmenej kecá do života a že sociálna demokracia je zlo. Majú sa dobre a vedia ako voliť.

Ak sa chcete mať tiež tak dobre ako ľudia v Bratislave, voľte ako oni! Voľte Ivetu Radičovú! (via Facebook)

Verím, že sa v nedeľu ráno prebudím a budem šťastný.

Pracujem momentálne na webe pre jedného slovenského pesničkára, kamaráta a je to skvelý oddych, pretože v tomto prípade sa rozhodol nevyužiť kýble funkcií ktorými na seba (často a úspešne) priťahujú pozornosť rôzne redakčné systémy, ale požiadal ma o statickú stránku s jednoduchými dynamickým prvkami. Jedným z nich je aj neodmysliteľná (skutočne?) kniha návštev.

Tento rok (alebo vlastne asi ešte minulý) som si povedal, že sa znovu, po niekoľkých rokoch prihlásim do Konkurzu Záhrady pesničkárov. Festival Záhrada je jeden z takých naj významnejších folkových festivalov v susedných Čechách, no a Záhrada pesničkárov je jeho maličký pesničkársky klon. Má ho na starosti Jiří Moravský Brabec, ktorého mám veľmi rád ako recenzenta a glosátora folkového diania.

Google Maps Street view už funguje aj pre anglické ulice a Londýn je pokrytý takmer celý. Ulica, na ktorej som býval ja i s mojimi milými spolubývajúcimi sa volá Bollo Bridge Road a je v západnom Londýne, vo štvrti Acton. Náš dom je hneď ten vľavo, volá sa Sunninghill Court. Prajem vám príjemnú prechádzku!

Trailer k dokumentárnemu filmu Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny som prvýkrát zazrel v rámci upútavok pred iným filmom v kine. Veľmi ma zaujal a rozhodol som sa, že si dokument o vojne vyrozprávaný členmi poľných kuchýň nemôžem nechať ujsť. Pohľad z tejto strany mi pripadal byť veľmi zaujímavý nielen preto že ja sám veľmi rád varím ale hlavne preto, že poskytuje pre danú problematiku široký priestor. Omnoho širší ako nám to ukázal autor myšlienky.
Šušťavé cukríky som si do sály priniesol naozaj náhodou – nie som žiaden buran a tak som celkom samozrejme predpokladal že počas premietania ostane ich obal nedotknutý. Neuspel som – siahal som doň asi po polhodine, to keď som sa začínal zľahka nudiť.

Po takmer ročnej pauze blogovania na mojej vlastnej doméne, počas ktorej som to skúšal v rámci blogov na najväčšom magazíne svojho druhu na Slovensku rozhodol som sa vrátiť sa sem. Nie je to preto, že by sa mi blogovanie tam nepáčilo. Ako Folk.sk tak i Petiar.sk bežia na tom istom redakčnom systéme a na oboch mám možnosť prispôsobiť prostredie ako len chcem. Vadilo mi skôr to, že si moje súkromné zápisky na Folk.sk spájal kdejaký pošuk s názormi redakcie Folk.sk. A to je sakramentský rozdiel.

Stalo sa bez akéhokoľvek nášho (my - redaktori Folk.sk) pričinenia a o to viac to potešilo. Čítajte na adrese http://www.radiofm.sk/content/view/full/30428.

Mám rád Mizantropove články. Dokáže pomenovať veci pravým menom tak, že takmer vždy mám neodolateľnú chuť pridať komentár ale takmer nikdy neviem čo by som ja ešte k tomu mohol dodať. Áno, také sú.
Mám rád aj Caliho - je to kamarát, pesničkár a okrem toho sa snaží a robí dobrú vec. Lenže...