Blog

Výlet do Brna mal byť pôvodne len výlet do Kuřimi, kde som mal odohrať pár pesničiek na Záhradke pesničkárov, kam som tento rok postúpil. Lenže keďže má naša čajovňa v Brne aj aký taký business a jej majiteľka dokonca sestru, naplánoval som si výlet na celý deň aby som to všetko postíhal. A vzal som so sebou aj tučniaka, to aby som nebol sám.

Vchádzam do vchodu našej bytovky a stretávam susedu. Ja ju nespoznávam, ale ona mňa zrejme áno.

"Vy ste z päťdesiatky?" pýta sa a myslí tým číslo bytu.

"Áno" odpoviem a myslím tým že áno.

"Tak mi poďte podpísať stav vodomerov, nestačí to len odovzdať" povie a mne je jasné že je to manželka nášho domovníka a ide o ten papier s číslami, ktorý som nechal zastrčený za ich dverami, aby som ich skoro ráno nebudil s takou banalitou.

Knižka Betónová záhrada od britského autora Iana McEwana je jedným z najlepších diel ktoré som kedy čítal. Príbeh štvorice detí, ktoré sa po smrti oboch rodičov musia vyrovnávať so spleťou inštinktov, morálnych diliem a vášní je plný prekvapivých momentov. Je veľmi krehký ale ťažký a absurdný zároveň - chvíľami túžite pohladiť a objať filmové postavy, hneď na to zase odvrátiť svoju tvár niekam inam. Autor situoval celý príbeh do ošarpaného domu kdesi na nehostinnom betónovom predmestí, čo ešte viac pridá na odcudzení štvorice sirôt, ktoré si úzkostlivo chránia svoj svet ako i tajomstvo ukryté v betónovom kvádri v pivnici. Keď ku koncu knihy prostredníctvom postavy "zvonku" nadviažu nitky s okolitým svetom, príbeh speje k neodvratnému koncu.

Už sme dlho nemali filmovú hádanku - kedysi boli celkom úspešné a zapájali ste sa do nich pomerne hojne, tak poďme na to.

Tentokrát budeme hádať názov filmu českého, ale viac nesmiem povedať, pretože čokoľvek naznačím (režiséra, autora predlohy...) tak vám všetko ohromne zjednoduším, tak skúsme len citát, ktorý sa pozorným divákom určite zapísal do pamäti:

Nahé ženské koleno je druhé jméno Ducha Svatého.

Skúste bez Googlovania... ;-)