Richard Dawkins

Richard Dawkins je britský etológ, evolučný biológ a autor, ktorý sa stal známym predovšetkým vďaka svojej práci v oblasti vedy a jeho knihám, ktoré sa zaoberajú ateizmom, evolúciou a vedou. Narodil sa 26. marca 1941 v Nairobi (Keňa) a vyrastal vo Veľkej Británii.

Dawkins sa preslávil predovšetkým knihou The Selfish Gene (Sebestná gén), ktorá bola vydaná v roku 1976. V tejto knihe predstavuje novú perspektívu na evolúciu, kde zdôrazňuje, že evolučný proces je poháňaný záujmami génov, ktoré „prežívajú“ cez organizmy, ktoré ich nesú. Týmto spôsobom popularizoval myšlienku, že jedinci sú len nosičmi génov, ktoré sú v skutočnosti hlavnými „aktérmi“ evolučného procesu.

Dawkins sa tiež stal známym svojimi ateistickými názormi a kritikou náboženstva. Jeho kniha The God Delusion (Boží blud) z roku 2006 je jedným z jeho najznámejších diel, v ktorom tvrdí, že viera v Boha je nielen iracionálna, ale aj nebezpečná. Kniha sa stala bestsellrom a výrazne prispela k zvýšeniu verejného záujmu o ateizmus a sekularizmus.

Okrem týchto dvoch kníh napísal aj množstvo ďalších prác z oblasti biológie a filozofie vedy, ako napríklad The Extended Phenotype (1982), kde rozširuje svoje myšlienky o evolúcii a vzťahu medzi génmi a organizmami.

Dawkins sa stal tiež známy svojimi výrokmi a prejavmi v médiách, kde sa angažuje v diskusiách o vede, náboženstve a spoločnosti. Je považovaný za jednu z najvýraznejších postáv moderného ateistického hnutia a filozofie vedy.

Zaujímavé odkazy

Anketa o nejlepší českou knihu vydanou v posledních 25 letech, kterou najdete v novém Respektu, se nerodila snadno. Odpověď na otázku, kterou jsme zaslali významným osobnostem naší kulturní scény, nezřídka začínala nedůvěrou: „Těžko z takového množství vybrat jen tři knihy.“ – „Literatura není sport a vyhlašovat nejlepší knihu jde proti jejímu smyslu.“ – „Definovat v oblasti kultury jakékoli žebříčky, nominace či ocenění je vždy ošidné a subjektivní.“

Daniel Šmihula napísal pre Denník N relatívne optimistický článok o tom, že to s tými bujnejúcimi autoritárskymi tendenciami nebude až také zlé, resp. že v dlhodobom horizonte sa asi aj tak môžeme tešiť na liberálne demokracie.